Pôst trvá len prvý deň a ja už som si viac než istá, že si naň budem musieť ešte chvíľu zvykať. Domov mailujem novinky: „Včera bola „Noc videnia”. Očakávali sme ju až dnes. Po príchode z práce mi zavolala kolegyňa, aby som ráno prišla do roboty o hodinu skôr. Je to pre mňa zase niečo nové. Moslimskí astronómovia totiž videli nov mesiaca a ohlásili začiatok Ramadánu. Na tento verdikt čakal celý moslimský svet. V niektorých arabských štátoch videli nov až dnes večer, a preto začiatok pôstneho mesiaca sa u týchto začína o deň neskôr.”
O pár dní znova píšem našim: „Počas pôstu (arabsky sauwm), ktorý trvá od úsvitu do zatmenia, moslimovia nejedia, nepijú, zakazuje sa fajčenie, žuvanie žuvačky, dokonca i prehĺtanie slín! Nesmú si ovlažiť ani pery. Každé ráno si majú niečo predsavzať - majú vysloviť tzv. níju. Okrem toho sa musia vyvarovať akýchkoľvek nezhôd, hádok, ohovárania, klamania, neslušných rečí a telesných rozkoší. Naopak, mali by robiť len dobré skutky, z ktorých jedným je darovanie almužny chudobnejším, napríklad služobníctvu. Ženy sa nemaľujú, pretože by im mohli do tela preniknúť nečistoty zo šminiek a make-upu. Od postenia sú oslobodené tehotné a kojace ženy, starí chorí ľudia, mentálne postihnutí, malé deti a menštruujúce ženy, ktoré si však stratené pôstne dni musia nahradiť pred začiatkom, alebo po skončení Ramadánu.
Od nás - cudzincov a nemoslimov - sa dodržiavanie pôstu našťastie nevyžaduje, no keď sa chcem napiť, alebo do čohosi zahryznúť, musím sa buď zdržať, alebo sa skryť. Nikto z islámskych veriacich ma nesmie vidieť.
Bežný život je v tomto období spomalený, pracovná doba je skrátena o hodinu. Robí sa na dve smeny – doobeda, a potom od večera do noci. Poobedie je vyplnené niekoľkohodinovým odpočinkom, ktorý väčšinou prespím. Reštaurácie a kaviarne sú v pôstnych hodinách zatvorené. Ak si niekto v tomto čase plánuje nájsť v Kuvajte prácu, má smolu. Úrady sú poloprázdne a ich činnosť taktiež zvoľnená.
Krátko pred zotmením sa ulice a cesty vyprázdnia. Každý sa ponáhľa domov, aby dobehol včas na „raňajky”. Po západe slnka oznamuje muezín svojou večernou modlitbou ukončenie pôstu. Rušia sa všetky zákazy a začínajú pravé žravé orgie. Jedla je toľko, až sa pod ním prehýbajú stoly. Teplé večere trávia už napapkaní veriaci poriadaním rodinných návštev, vychádzajú do mesta, na pláže a piknikujú. Kuvajt ožíva.
Po hlavnom jedle sa sýtia ešte niekoľkokrát. Niektorí si nastavujú pol hodinu pred svitaním budík a pĺnia si posledné rezervy žalúdkov, aby lepšie zniesli celodennú hladovku.
Stále tomu akosi nerozumiem. Aký má význam celý deň nejesť, a potom šokovať organizmus zhltnutím haldy ramadánových dobrôt až do temer prasknutia? V každom prípade dostáva slinivka brušná riadne zabrať. Možno práve preto je tu tak veľa diabetikov... Debatila som o tom aj s kolegyňou z Libanonu, ale tá si moju teóriu nevšíma. „Postenie je príležitosť na sebakontrolu, očistenie duše i tela. Je jedinečnou možnosťou precítiť na vlastnej koži utrpenie chudobných na celom svete”, vášnivo mi vysvetľuje.
Stala sa mi tiež príhoda v tunajších potravinách. Pristavila sa pri mne zahalená žena a zašepkala mi do ucha: „Je Ramadán. Nemala by si žuť žuvačku!”. Je naozaj ťažké neustále myslieť na všednosti a obyčaje, ktoré mi vôbec neprichádzajú ako zakázaniahodné, a už vôbec nie ako trestuhodné”, približujem situáciu svojim najbližším.
V tomto období nachádzam v novinách rôzne upozornenia s významom podobným tomuto voľne preloženému oznamu: „Ministerstvo vnútra nalieha rešpektovať zásady Islamu a varuje pred jedením na verejných miestach počas pôstnych hodín v posvätnom mesiaci Ramadán. Potrestaný bude každý kto je, pije, alebo fajčí počas dňa pokutou do 10 000 Sk a väzením nie dlhším ako mesiac, alebo jedným z týchto trestov.”
Posledné dni Ramadánu sú znova „ostro sledované“. Večer, kedy je potvrdené zjavenie nového mesiaca, sa oslávi jeho koniec a nasleduje trojdňový sviatok zvaný Eid al-fitr, t.j. sviatok ukončenia pôstu. Pri tejto príležitosti si všetci blahoželajú a dávajú si darčeky. Vo zvyku majú obliekať si čisto nové veci od spodného prádla až po doplnky – topánky, kabelky, náušnice, prstene, hodinky. Celý Kuvajt trpí nákupnou horúčkou. Cesty sú preplnené autami, ale niekoľkokilometrové zápchy neodradia nikoho. Nakupuje sa do neskorej noci.
Ktosi prirovnal atmosféru Ramadánu k našim Vianociam. Všetci sa snažia byť k sebe milší a ohľaduplnejší než zvyčajne. Po uplynutí 28-dňového pôstu sa uľaví najmä cudzincom. A život v Kuvajte sa vracia do starých koľají.
P.S. Ramadán je mesiac pohyblivý, každým rokom sa posúva o 11 – 12 dní, keďže je práve o toľko kratší od mesiaca v solárnom kalendári. Minulý rok sa začal 15.10., tento rok sa jeho ohlásenie očakávalo 4. alebo 5. októbra. Tohto času je Ramadánová nálada v niektorých arabských štátoch už v plnom prúde.